Čo to vlastne znamená? Nepozerať späť do minulosti, ani na budúcnosť? Žiť tam, kde momentálne sme a konať podľa toho, „ako to práve cítime“? Bez ohľadu na to, aké dôsledky to prinesie v budúcnosti? Vychutnať každý okamih, ktorý sa nám v živote naskytne? Nestrachovať sa? Nehľadieť na následky?
Asi by každý zadefinoval „žitie v prítomnosti“ inak. Sama asi nemám na to úplnú odpoveď. Ale ak by som mohla, pridala by som do tejto našej obľúbenej formulky ešte:. „Žime v prítomnosti, ale s ohľadom na budúcnosť.“
Prečo? Každé rozhodnutie ktoré urobíme dnes, má svoje následky v budúcnosti. Dokážeme teda žiť v prítomnosti bez toho, aby sme sa pozerali na budúcnosť? Samozrejme, že vieme. Veď to aj často krát robíme. Konáme na základe našich momentálnych emócií, pocitov, nechávame sa unášať prúdom toho „čo nám robí dobre“. Hľadáme to, čo nás uspokojí TU a TERAZ. V prítomnosti.
V dnešnej dobe sme si tak zvykli na to, že máme takmer všetko na dosah ruky, že ak niečo nedostaneme hneď, sme sklamaní a hľadáme uspokojenie inde.
Chceme z tejto prítomnosti „vyťažiť čo najviac“, pritom hľadáme na miestach, ktoré nás síce nasýtia instantne, no rovnakou rýchlosťou v nás aj vyhasnú a my ostávame prázdni, hľadajúci ďalšie uspokojenie. A často krát potom robíme rozhodnutia, vďaka ktorým sa síce na chvíľu cítime dobre, no na dôsledky týchto rozhodnutí či už pre náš život, alebo životy ľudí okolo nás, nepočítame. A potom sa čudujeme, že život predsa nie je aký, aký sme si „vysnívali“…A tak keď premýšľam nad tým, čo to pre mňa znamená „žiť v prítomnosti“, asi by som to zaobalila takto:
- Žiť v prítomnosti znamená oceniť každý okamih života. Či už tie krásne chvíle, kedy sa cítime ako „na vrchole sveta“, či tie menej krajšie, častokrát bolestivé chvíle, kedy by sme z prítomnosti najradšej čo najskôr utiekli. Znamená to dobrovoľne ostávať v týchto momentoch, nie utekať pred nimi. Ďakovať a chváliť Boha v dobrých no aj v ťažkých chvíľach, hľadieť na večnosť s víziou, že raz „už nebude ani smútok, ani nárek, ani bolesť už nebude.“ (Zjavenie Jána 21:4)
- Žiť v prítomnosti znamená brať ohľad na budúcnosť. Žiť v prítomnosti, no hľadieť na následky našich prítomných rozhodnutí a nenechať sa strhnúť kultúrou „robím to, čo chcem, lebo to chcem, poprípade lebo to tak cítim, veď mám počúvať svoje „srdce“, nie?“
Asi tým chcem nakoniec hlavne vyjadriť to, že žitie v prítomnosti nie je výhovorka na to, aby sme mohli byť sebecký a pozerať len na svoje dobro. Prečo to vravím? Lebo vidím ľudí, ktorí tvrdohlavo idú za svojím uspokojením a svojim šťastím. Ľudí, ktorí vnímajú lásku ako pocit, ktorý musíme cítiť, aby sme mohli ľudí okolo seba milovať. A keď ten pocit odíde, odíde aj naša snaha, lebo veď to musíme tak cítiť, nie?
